Na rande fotení som mal možnosť spoznať tento pár osobne a tešil som sa na ich svadbu. Napriek tomu, že nám radar sľuboval celý deň dážď, ani onedlho nepokazil ani zábery, ani radosť. Keď ocino povedal: „To nevadí, to im prší šťastie,“ tak som sa usmial, že má pravdu. Takto by sa mala brať každá svadba – ide totiž predovšetkým o dvoch ľudí, nie o vonkajšie okolnosti; práve tie nepredvídateľné momenty dodávajú udalosti neopakovateľnú atmosféru.

Hneď po príchode k Miške ma zaujal príjemný rozhovor s jej ocinom, ktorý mi počas fotenia detailov porozprával takmer celú svoju kariéru. Jasne bolo cítiť, aký bol na svoju dcéru hrdý. Ešte viac ma potešila aj srdečnosť celej rodinky, keď mi jej mamka pripravila dve kávy a vytvorila tak u nás teplú a priateľskú atmosféru.

Najväčší dojem však na mňa urobila Miškina kreativita. Každý detail – či už ide o bodliakovú kyticu v zeleno-modro-bielych tónoch ladnú s jej výraznými očnými tieňmi, zaujímavé náušnice, alebo dokonca originálne, ručne kované obrúčky – presne odzrkadľoval jej jedinečnú osobnosť.

Aj keď nás prekvapil dážď, nič nezastavilo ich oslavu. Pod dáždnikom sa totiž vytvorili nádherné momenty plné emócií, ktoré pripomínajú, že na skutočnú lásku neprší.