Vo Švajčiarsku som mal aj dobrého kamaráta a kolegu Petra, ktorý bol so mnou pracovne, no zobral si so sebou aj rodinku. V tom čase práve učil svojho syna Adama bicyklovať, a som veľmi rád, že som pri tom mohol byť.

Bolo to naozaj zábavné – niekedy som bežal pred nimi, inokedy za nimi, snažiac sa zachytiť ten správny okamih. Adamovi to šlo ako strele, takže som mal čo robiť, aby som ich oboch stihol na fotkách.

Veroniku, Petrovu dcéru, však táto scéna veľmi nebavila. Radšej si spolu s mamou Mačkou užívali pohľad na okolité Alpy – alebo si našli nejaký iný spôsob, ako sa zabaviť. 😄

Celé to bola veselá a živá chvíľa plná smiechu, ktorú som si veľmi užil. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto rodinného okamihu a zachytiť tieto nezabudnuteľné chvíle.